V rokoch 1896 — 1901 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti (prof. A. Papp). Vzdelával sa aj ako reštaurátor výtvarných pamiatok. Od roku 1906 pracoval ako konzervátor v Székesfehérvári a ďalších mestách. V rokoch 1911 — 1914 chodil na maliarske pobyty do Važca. Zúčastňoval sa na výstavách Grupy uhorsko-slovenských maliarov. Po jej zániku vystavoval s G. Mallým, J. Augustom, J. Hanulom a ďalšími. V roku 1913 absolvoval študijný pobyt v Mníchove u prof. Groebla. Vojnu prežil ako vojak na fronte. Po prvej svetovej vojne inicioval založenie Spolku slovenských umelcov v Turčianskom Sv. Martine, ktorému predchádzala výstava diel jeho budúcich členov v roku 1919 v Liptovskom Mikuláši. Spolok bol oficiálne založený v roku 1920 s cieľom spojiť do jednej organizácie slovenských spisovateľov, výtvarníkov a skladateľov. Kern sa stal jeho prvým tajomníkom za výtvarných umelcov a v tejto funkcii pôsobil do roku 1926. Žil a tvoril v Močiaroch pri Liptovskom Mikuláši. Sústavne sa venoval reštaurovaniu maliarskych pamiatok, najmä barokových. Venoval sa tiež meditatívnym úvahám a písal básne.
Peter Július Kern zostal v zásade konzervatívnym umelcom, s moderným umením sa nedokázal celkom vyrovnať. Venoval sa krajinomaľbe, portrétom, figurálnej maľbe a zátišiu. Obľuboval komornejší formát, s výnimkou počiatočnej fázy tvorby u neho nachádzame najmä maľby menších rozmerov. Koloritom patril medzi maliarov, ktorí pracovali s jemnou farebnosťou: „V každom prípade ale Kernovi predsa išlo o farebný zážitok, o vystihnutie farebnej kontemplácie najrozličnejších svetelných lúčov a svetelných pozícií [sic!], o ich znásobenie ako podmienky vnútorných síl výrazových v striedavých polohách tónov farebnej harmónie. Uplatnilo sa to jednakou mierou v maľbe krajinárskej, ako figurálnej“ (Wagner, nepag.). V jeho krajinárskej tvorbe prevláda najmä romantická, resp. romantizujúca melanchólia, kým vo figurálnej a portrétnej tvorbe to je realizmus so zámerom vniknúť do vnútorného sveta zobrazeného. Tento boj medzi tradičným a moderným sa stal jeho základnou (nielen maliarskou) otázkou.
a nutkaním k experimentovaniu a vyrovnávaniu sa s novými výtvarnými prúdmi“ (Váross, s. 32). V ranom tvorivom období u neho prevládal skôr sklon k experimentovaniu a diela z tohto obdobia sú z hľadiska dejín slovenského umenia rozhodne jeho najväčším prínosom. V krajinárskej i figurálnej tvorbe sa prejavovalo jeho výtvarné vzdelanie plenéristicky ladenou maľbou, v ktorej riešil najmä svetelné otázky, ale obohacoval ju secesno-dekoratívnymi prvkami. Následne posunul svoju maľbu smerom k symbolizmu a vytvoril diela s osobitou ikonografiou a melancholickou náladou, ktoré patria medzi najoriginálnejšie v slovenskom výtvarnom umení daného obdobia. V neskorších tvorivých fázach vidíme programovo umiernenejšiu tvorbu, ktorá približovala príjemnú atmosféru liptovskej krajiny a ktorá obsahuje figurálne diela, najmä portréty v realistickom duchu. P. J. Kern má stále miesto v slovenských dejinách výtvarného umenia a svojimi dielami je zastúpený aj vo verejných zbierkach. Veľká časť jeho umeleckej pozostalosti sa nachádza v súkromnej zbierke Galérie Nedbalka.
KISS-SZEMÁN, Zsófia – OBUCHOVÁ, Viera – PAŠKO, Peter: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava: Calder s. r. o., 2012, s. 151