späť

Rudolf Uher

Hľadač základného sochárskeho tvaru.

Študoval na Obchodnej akadémii v Trenčíne, v Uči- teĐskom ústave v Prešove a v Modre. Od roku 1935 pracoval ako učiteĐ matematiky,kreslenia a deskrip- tívnej geometrie v meštianskych školách v Trenčí- ne a okolí a v Bratislave. V rokoch 1941—1944 štu- doval ako mimoriadny študent v Oddelení kreslenia a maĐovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave (prof. J. Kostka). V roku 1943 vytvoril prvé sochy a začal vystavovať. V roku 1946 absolvo- val študijný pobyt v Paríži, vystavoval v Galérii Else Clausen, navštívil ateliéry O. Zackina a C. Brâncu- şiho. Stal sa členom Skupiny výtvarných umelcov29. augusta (1946), Bloku slovenských výtvarných umelcov (1946) a Zväzu československých výtvar- ných umelcov (1949; v roku 1956 sa stal podpredse- dom). V roku 1964 navštívil sympózium v St. Mar- garethen v Rakúsku a následne založil sochárske sympózium v Ružbachoch. V roku 1971 sa napriek zákazu vycestovať zúčastnil na Medzinárodnom so- chárskom sympóziu v Burlingtone (Vermont, USA), kde vytvoril monumentálnu Sochu pre betón. V roku 1972 mu pozastavili členstvo vo Zväze českosloven- ských výtvarných umelcov a obmedzili výstavnú činnosť, ktorá sa obnovila až v roku 1982. Venoval sa komornej a monumentálnej soche.
Rudolf Uher vstúpil na umeleckú scénu v štyridsia- tych rokoch 20. storočia. Jeho prvé diela, napr. žen- ské torzá, ktoré vytvoril v roku 1943, charakterizova- la meditatívna lyrika a intímnosť. Citlivosťa záujem o človeka, o jeho emocionálny svet vyjadrený v soche, sprevádzali celú Uhrovu tvorbu. Od začiatku sa tiež usiloval o vyjadrenie jednoduchosti.Spočiatku si na to zvolil hladký povrch sochy, čím zvýrazĖoval zmysel- nosť a dokonalosť,neskôr sa posunul smerom k primi- tívnemu zobrazeniu vychádzajúcemu zo základných tvarov. Sochárskou koncepciou archetypu sa posilnila kvádrová forma sôch, ktorá sa držala prísnych tvarov a získala robustnosť a rustikálnosť. Stretnutie s diela- mi svetoznámeho socháraC.Brâncuşiho ho utvrdilo v presvedčení zredukovať tvary na minimum. Elemen- tárny tvar jeho sôch vo svojej podstate pripomína ar- chaické sochy ranéhogréckeho sochárstva, ba dokon- ca odkazuje nastaršiu mytológiu, ktorá je v základoch spojená s prírodou.Uhrova cesta vyústila do cyklu Zem.„Kozmologický cyklus Zemsa rozprúdil v dvoch povojnových rokoch Uhrovej tvorby ako ucelený myšlienkovo-estetický program. Rozvetvil sa do viacerých motívov a kompozičných riešení dvoch kategórií — hláv a sólových postáv — jednej základnej témy: ženy. V dospievaní a zrelosti. V podoben- stvách Ženy a Zeme. A v rozličných materiáloch zeme: v ka- meni, v dreve a v hline. Aj v tomto poradí tvrdosti materiálov“ (Kára, s. 14—15). Prvá polovica päťdesiatych rokov pri- niesla zvrat smerom k tvorbe so záujmom o realistic- ký prepis skutočnosti a k málo výraznému formotvor- nému dogmatizmu. Prvú skupinu týchto diel tvorili hlavy, druhú figurálne žánrové motívy s aktuálnym ideologickým posolstvom (Žnica a pod.) a tretiu — naj- mä v druhej polovici dekády — figurálne motívy,ktoré smerovali k čistým tvarom prostredníctvom štylizo- vanej formy. V šesťdesiatych rokoch sa Uhrova tvorba rozvinula do vrcholnéhoštádia: sústredila sana výraz nového životného pocitu. Niekedy prerástla do sym- bolu či metafory, inokedy mala charakter znaku. Jeho tvary boli do takej miery skresané na pratvar, očiste- né od balastu, že vyjadrovali prapodstatu zobrazeného človeka alebo myšlienky, základných princípov, ktoré saviažu k zákonom sveta.V sochách pracoval s príťaž- livou aj odpudivou silou, ako ajso silou alebo krehkos- ťou (vnútra) človeka. „Socha musí ctiť gravitáciu. Gravitá- cia je tu vždy. Človek ju premáha vlastnou energiou. Príroda ju premáha rastom živých tkanív a pohybom. Sochár ju pre- máha oprávnenosťoumyšlienky, ktorú podáva v hmote. Vtedy má socha pravdu rastúceho stromu, zdvíhajúcej sa hory, bal- vanu omývaného vodou, všetkého, čo v prírode podáva život. Ako základnú pravdu. Bez nej nemôže byť sochou“ (Rudolf Uher). Vznikajú diela, ktoré sú zredukované do blo- kov, majú pevné hrany, robustný objem, drsný povrch. Uher začal pracovaťs čistou geometriou v roku 1964, teda v čase, keď jeho tvorba začala smerovať k nefigu- rálnym plastikám s charakterom znaku. „V Uhrovom spôsobe znakového vyjadrenia širokej škály tém — pričom je pozoruhodná ich rozmanitosťod konkrétnych, prítomných v prírode, až po filozofické, ktoré boli umelci minulosti schop- ní stvárniťlen alegóriou — rezonuje nielen chuť abstrahovať, ale i vytvoriť pre každý námetový okruh zvláštny spôsob so- chárskeho vyjadrenia. Alebo naopak, Uhrovo experimentova- nie s možnosťami vizuálnej znakovej reči je natoĐkokošaté, že našiel hneď niekoĐko umelecky rovnocenných spôsobov svoj- ho vyjadrenia“ (Bartošová,s.44).Po vrcholnej fázetvorby v šesťdesiatych rokoch a po veĐkom sklamaní z roku 1968, a najmä z roku 1972, prišla v roku 1973 vážna cho- roba. Uher sa následne vrátil k tvorbe v hline, k pra- dávnemu materiálu Đudstva, čím sa uzatvorila aj jeho sochárska tvorba.