späť

Anton Jaszusch

Maliar a vizionár.

Od roku 1904 študoval na Uhorskej kráľovskej škole modelového kreslenia a pre vzdelávanie profesorov kreslenia v Budapešti (prof. E. Balló), v roku 1906 na Akadémii výtvarných umení v Mníchove a od roku 1907 na Académie Julian v Paríži. Začiatkom roku 1908 sa vrátil do Košíc a začal maľovať. V roku 1909 sa na liečení vo Vysokých Tatrách zoznámil s F. Katonom a jeho tvorba sa sústredila na krajinárske výjavy. V roku 1914 musel narukovať, bol na talianskom a ruskom fronte, kde sa v roku 1916 dostal do zajatia. Zo Sibíri sa vrátil až v roku 1920 cez Ďaleký východ. Svoje mesto už na dlhšiu dobu nikdy neopustil.

Jaszuschova bohato rozvrstvená, niekoľkými periódami sa vyznačujúca tvorba patrí medzi vrcholné výtvarné prejavy umenia 20. storočia na Slovensku. Po návrate do Košíc v roku 1908 stál pred veľkou výzvou — pretaviť výsledky svojho takmer štvorročného štúdia do vlastnej vyzretej tvorivej metódy. Už v týchto dielach maliar definitívne opustil pôdu akademickej maľby, či už ide o techniku, tematiku, alebo interpretáciu zobrazeného. Na jeho maľbách sa presadila jednoduchá kompozícia, spontánne videnie, výjavy bez pátosu, motívy každodenného života a väčšie farebné plôšky pozostávajúce z hrubých ťahov štetca. Tieto diela jednoznačne poukazujú na pretrvávajúci vplyv tvorby maďarského maliara J. Rippl-Rónaia, člena skupiny Nabis, ktorú aj po dlhých rokoch pokladal za jednu z najinšpiratívnejších. Plošný dekorativizmus a výrazná, maliarovým videním transformovaná farebnosť sprevádzali jeho tvorbu s preduchovneným charakterom počas celého života. Tento spôsob videnia, prežívania a zobrazovania sa u neho za niekoľko rokov v plnej miere vystupňoval a opätovným posunom v jeho dielach sa premenil na expresívny spôsob prejavu, ktorý najviac vyhovoval jeho povahe plnej tvorivého exaltovaného napätia: silný farebný kontrast, protiklad v poňatí foriem, obyčajný záber z prírody s neobyčajným sformovaním videného sveta, dekoratívne poňaté plochy bez nároku na priestorovosť a delikátna až eufemistická farebnosť s nádychom symbolizmu. Prvá svetová vojna, ktorú maliar prežil na fronte a v zajateckých táboroch, otriasla jeho duchovným svetom a bytostne zmenila jeho myslenie, vnútorné presvedčenie, ako aj umelecké poslanie a program. V rokoch 1921 — 1924 vytvoril a vystavil asi päťsto nových obrazov. Vytvoril aj rozsiahly súbor tematických obrazov týkajúcich sa existenčných otázok človeka, zmyslu života a miesta človeka na zemi i v kozme, povahy a etického poslania človeka. Jeho obrovský duchovný rozmach si našiel vhodné médium na sprostredkovanie veľkolepých myšlienok vo veľkoryso komponovaných expresívno-dynamických vzletných obrazoch s ideou gigantickej snahy ľudstva nájsť si svoje dôstojné miesto vo vesmíre. Jeho tvorbu charakterizuje svojský pohľad na svet, ktorý formoval jeho morálne presvedčenie, etické princípy a silný kritický zmysel. Jeho morálne presvedčenie — vytvárané sarkastickým prístupom k životu — formovalo tú časť tvorby, ktorá stojí bližšie ku skutočnému životu.

Po vypätí fyzických a psychických síl nasledovalo veľké uvoľnenie, ktorého sprievodným javom bol aj úbytok tvorivých síl a útlm exaltovanej tvorivej nálady. Vznikol rad priemerných diel s konvenčnými námetmi. Z tejto neskoršej, kvalitatívne premenlivej tvorby je pozoruhodná perióda na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov, keď Jaszusch vytvoril kolekciu malieb s metaforickým motívom masiek. V nasledujúcich obdobiach sa vracal k vyskúšaným spôsobom maľby. Posledný rozmach jeho tvorby nastal po košickej výstave v roku 1958, kedy bol konfrontovaný so svojimi dielami z dvadsiatych rokov. Jaszuschov nástup a pôsobenie nielen dotvárali, ale v rozhodujúcej miere aj utvárali výtvarný jav, ktorému dnes hovoríme „košická moderna“. Jeho veľkolepá a strhujúca vízia o poslaní a údele človeka, jeho úlohe a mieste na tejto planéte i vo vesmíre je ojedinelým vyznaním umelca obdarovaného smelou, ohromujúcou fantáziou a je maliarskou ars poeticou moderného človeka, na jednej strane doráňaného a osudom bitého, plného skepsy a existenčných obáv, na strane druhej civilizovaného, vzdelaného, s ušľachtilými cieľmi a vynikajúcim citom pre krásu prírody a života.

KISS-SZEMÁN, Zsófia – OBUCHOVÁ, Viera – PAŠKO, Peter: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava: Calder s. r. o., 2012, s. 147