V roku 1915 za zapísal na Vysokú školu výtvarných umení v Budapešti (prof. O. Glatz), ale následne bol povolaný do vojenskej služby a v roku 1916 padol do ruského zajatia. Po prepustení zažil ruskú revolúciu, zapojil sa do umeleckého diania nového Ruska, vyučoval kreslenie v Irkutsku. V rokoch 1920 — 1921 študoval na Akadémii výtvarných umení v Petrohrade (V. V. Beľajev). Úspešne vystavoval v Petrohrade a Moskve, jeho diela odkúpil štát. Po návrate na Slovensko v roku 1922 aktívne vystavoval (1925: Viedeň, Praha, Berlín, Drážďany, Erfurt; 1926: Paríž; 1927: Bratislava, Košice; 1928: Praha). Študoval v Nemecku a absolvoval študijný pobyt v Paríži (1926). Bol členom Jednoty výtvarných umelcov Slovenska, Umeleckej besedy slovenskej a Maďarskej vedeckej, literárnej a umeleckej spoločnosti v Československu, tzv. Masarykovej akadémie. V roku 1931 založil v Bratislave súkromnú maliarsku školu, v rokoch 1933 — 1938 pôsobil ako profesor na Škole umeleckých remesiel v Bratislave (Oddelenie aranžovania výkladov, od roku 1936 filmová kresba, po smrti M. Galandu v roku 1938 módne návrhárstvo), založenej na spôsob Bauhausu. V roku 1939 ušiel do Maďarska, kde žil pod falošným menom. V roku 1948 v dôsledku vysídlenia a odmietnutia jeho profesúry na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave emigroval do USA, kde žil a tvoril do konca svojho života.
Hneď na začiatku štúdia okúsil maďarskú avantgardnú maľbu, konštruktivistické tendencie a silný sociálny záujem. Po vojne a ruskom zajatí sa utvrdil vo svojej orientácii na ruskú avantgardu. Jeho prvé maľby vznikli v Rusku a boli programovo progresívne, výtvarne vyspelé a intelektuálne zrelé. Vývin jeho maľby ovplyvnil ruský konštruktivizmus a rôzne iné smery a aj v ďalších fázach tvorby zotrval pri experimentovaní s rôznymi maliarskymi prostriedkami. Bez zábran si povyberal prvky moderných a avantgardných smerov, ktoré podľa potreby použil na vyjadrenie základnej idey svojej tvorby. Patrí k ustavične experimentujúcim maliarom, často siahajúcim po prvkoch rôznych štýlov a smerov. Po návrate domov sa jeho tvorba ustálila najmä v rozmedzí expresionistickej maľby. Jeho umenie od samého začiatku vystihovalo úsilie o výraz, precítenosť, resp. preduchovnenosť, teda najcharakteristickejšie sprievodné javy expresionizmu.
Bol rodený figuralista a jeho záujem sa sústredil na človeka. V dvadsiatych rokoch vznikali maľby, ktorých námetom bol život a bieda proletariátu, apatia a úzkosť mestského človeka. Tieto skúsenosti maliar nazbieral na svojich cestách po sovietskych i európskych veľkomestách. V slovenskom výtvarnom umení sa nestretávame s takou ideovou priebojnosťou, ktorá by sa hlbšie vyrovnávala aj s tienistými stránkami moderného života. Raritou je tiež neviazaný maliarsky rukopis podriadený umeleckému zámeru, v ktorom sa zachovala kresba a kresebná línia ako nosný prostriedok na vymedzenie postáv a predmetov. Námetovo sa sústredil na mestskú perifériu, život ľudí z predmestí, nočné hrozivé veduty a pod. V tridsiatych rokoch je jeho tvorba štýlovo najmiernejšia a najviac rešpektuje zásady klasického zobrazenia. Vytvoril sériu obrazov s námetom židovského obyvateľstva na Slovensku, najmä v Zakarpatskej Ukrajine. Neváhal vystriedať niekoľko štýlov, resp. skladať svoje obrazy z rôznych podnetov a inšpiračných zdrojov. To je tiež dôvod, prečo v jeho tvorbe nachádzame prvky expresionizmu, kubofuturizmu, surrealizmu, ale aj záľubu v líniách, secesii, plošnom dekorativizme a v neposlednom rade aj v symbolicko-poetickom výraze českej moderny. Charakter jeho maľby občas určuje Picassov klasicizujúci prístup alebo Légerova snaha o monumentalitu, dominantná línia a veľké, výrazné farebné plochy. Celú jeho tvorbu však sprevádza čistota prejavu bez ilustratívnych zámerov.
KISS-SZEMÁN, Zsófia – OBUCHOVÁ, Viera – PAŠKO, Peter: Galéria Nedbalka. Slovenské moderné umenie. Bratislava: Calder s. r. o., 2012, s. 249