späť

Mucha Quartet Musica_litera 2022

Projekt musica_litera je cyklus troch komorných hudobno-literárnych večerov,v rámci ktorých chceme prezentovať prirodzený vzťah hudby a umeleckého textu v netradičnom, no atraktívnom priestore Galérie Nedbalka.

  1. predstavenie: 5. október 2022, 18:00

SVIT LUNY La Mure – Debussy

Claude Debussy
Klavírne trio G dur, L. 5
Svit luny, L. 75
Sonáta pre husle a klavír, L. 140
hudobná interpretácia: Juraj Tomka (husle), Pavol Mucha (violončelo), Maroš Klátik (klavír) 

Pierre La Mure – Svit luny
umelecký prednes: Alfréd Swan

Claude Debussy (1862 – 1918) napísal Klavírne trio G dur, L. 5 ako 18-ročný v talianskom meste Fiesole, kde bol na pobyte u grófky Nadeždy von Meckovej. Rukopis diela bol stratený do roku 1982, keď sa našiel v pozostalosti jedného z Debussyho žiakov. Prvé vydanie je z roku 1986. Ide o mladícke dielo plné sviežosti a vášnivej zaľúbenosti, ktorú v tom čase skladateľ prežíval ku grófkinej dcére Soni. Ak by ste chceli uhádnuť, kto skomponoval túto skladbu, určite by ste Debussyho netipovali. V tom čase totiž ešte len hľadal svoj kompozičný jazyk, ktorý sa vykryštalizoval až v neskorších opusoch. Vybrúsenejšiu hudobnú reč ponúka dielko Svit luny, L. 75, ktoré je treťou časťou Bergamskej suity. Prvé náčrty vznikli v roku 1890, avšak suitu publikoval až v roku 1905. Paradoxne, otáľal s jej vydaním pre jej nezrelosť, avšak zabezpečila mu slávu na mnoho rokov. Pôvodný názov diela bol Promenade sentimentale, avšak zmenil ho podľa básne Paula Verlaina. Skladba má mimoriadne lyrický a intímny nádych, ktorý reprezentujú trblietavé arpeggia v typicky impresionistických harmóniách. Husľová sonáta g mol, L. 140 z roku 1917 patrí ku skladateľovým posledným dielam. Je tretia zo zamýšľaného cyklu šiestich sonát pre rôzne nástroje. Jej charakteristické črty sú stručnosť, hravosť verzus melanchólia a clivosť. Premiéra diela sa uskutočnila 5. mája 1917 v podaní Gastona Pouleta (husle) a autora (klavír). Bolo to Debussyho posledné verejné vystúpenie. Pierre La Mure (1909 – 1976) bol francúzskym autorom zameriavajúcim sa na životopisné romány, z ktorých práve Svit luny o Debussym je jeden z najúspešnejších.

 

  1. predstavenie: 9. november 2022, 18:00

ZARIEKANIA – Ilja Zeljenka

Ilja Zeljenka
Sláčikové kvarteto č. 4
Sláčikové kvarteto č. 6 „Zariekania“ pre sláčikové kvarteto a alt
Sláčikové kvarteto č. 13
Musica slovaca
hudobná interpretácia: Mucha Quartet, Lucia Duchoňová (mezzosoprán) 

Ilja Zeljenka – Radostná samota (výber básní)
umelecký prednes: Ľudmila Swanová

V roku 2022 si pripomíname 90. výročie narodenia Ilju Zeljenku (1932 – 2007). Popri gymnaziálnych štúdiách študoval zároveň súkromne harmóniu a kontrapunkt u Jána Zimmera, klavír u Rudolfa Macudzińského. V roku 1956 dokončil štúdium kompozície u profesora Jána Cikkera. Ilja Zeljenka patril k najvýznamnejším osobnostiam hudby druhej polovice 20. storočia. Ako samouk sa dopracoval k osobitým harmonickým a metrorytmickým riešeniam. S podnetmi Novej hudby a avantgardy sa vyrovnal celkom originálnym spôsobom. Kým v 60. rokoch spôsoboval rozruch svojimi skladbami, ktorými nadväzoval na postwebernovskú líniu, v 70. rokoch došlo k útlmu modernizmu v dôsledku obmedzujúcej normalizácie. Práve v tomto období skomponoval dielo Musica slovaca (1974) na motívy z Čičmian a Dolného Vadičova pôvodne pre sólové husle a komorný orchester. Skladba patrí k Zeljenkovým najznámejším dielam v medzinárodnom meradle. Verzia pre sláčikové kvarteto vznikla až v roku 2001. V 80. rokoch sa postupne kryštalizuje jeho hudobná reč založená na štvortónových metrorytmických motívoch, tzv. bunkách. Z tejto hudobnej reči vychádza jeho Sláčikové kvarteto č. 4 (1986), ako aj Sláčikové kvarteto č. 6 „Zariekania“ (1988) so sólovým mezzosopránom. Dielo je postavené na básni českej poetky Renáty Pandulovej (1930 – 1987), ktorá má filozofický podtón prostredníctvom odkazov na antiku. Sláčikové kvarteto č. 13 (2006) pochádza z jeho posledného tvorivého obdobia, ktoré možno charakterizovať ako plodné, vyzreté a niekedy už menej invenčne zaujímavé. Ilja Zeljenka bol aktívny aj ako filozofický básnik, čoho dôkazom sú jeho zozbierané životné postrehy s podtitulom Radostná samota.

  1. predstavenie: 7. december 2022, 18:00

KTO CHYTÁ V ŽITE

Salinger – Barber – Glass

Samuel Barber
Sláčikové kvarteto h mol, op. 11
rong>Philip Glass
Sláčikové kvarteto č. 5
hudobná interpretácia: Mucha Quartet

Jerome David Salinger
Kto chytá v žite
umelecký prednes: Matúš Krátky

Samuel Barber (1910 – 1981), americký skladateľ, začal písať svoje jediné Sláčikové kvarteto h mol, op. 11 v roku 1935 na objednávku turné sláčikového kvarteta Curtis String Quartet. V roku 1936 mal dopísanú druhú časť Adagio, s ktorou bol obzvlášť spokojný, avšak tretiu časť – Finale – nestihol skomponovať. Nakoniec musel poslednú časť dvakrát prerábať, aby dospela do svojej finálnej podoby v roku 1943, keď celé dielo premiérovalo Budapest Quartet v sále Library of Congress vo Washingtone, D.C. Prvá časť je v sonátovej forme, druhá časť je slávne chorálové Adagio a záverečné finále je reminiscenciou prvej časti, čím dodáva celému dielu ucelený oblúk. Philip Glass (*1937) je americký skladateľ a klavirista tvoriaci v štýle minimalizmu. Len dva roky po zložení svojho štvrtého sláčikového kvarteta Glass vytvoril svoje Sláčikové kvarteto č. 5 (1991). Autorov komentár k dielu: „Mojím zámerom bolo prekročiť potrebu napísať seriózne sláčikové kvarteto a napísať kvarteto o čírej muzikalite, ktorá je svojím spôsobom najvážnejšou témou.“ Dielo je skutočne brilantné, možno vďaka skladateľovmu zámerne menej kontemplatívnemu prístupu. Romantická ako aj úplne moderná hudba je striedavo nástojčivá, žiarivá, mihotavá a temná – v konečnom dôsledku geniálne vystihuje kontrasty v piatich prepojených častiach. Jerome David Salinger (1919 – 2010) bol americkým prozaikom, ktorého najznámejším dielom je román Kto chytá v žite (1951). Jeho ústredným motívom je téma dospievania, dosah traumatických udalostí na psychiku 16-ročného mladého muža Holdena Caulfielda a jeho vzťah k malým deťom ako stelesneniu nevinnosti.

Po všetkých troch koncertoch sa koná čaša vína.