Obraz mesiaca: Viera Žilinčanová, Explózia Jesene

1996, olej/plátno, 125 × 100 cm

Na stromoch Viery Žilinčanovej vidno, aká je dôsledná. Nič nenecháva na náhodu a svoje objekty prepracováva do naj-jemnejších detailov. Niekedy máme pocit, že z jej stromov počuť krehké šumenie listov, že pomedzi ne kráčajú ľudia, vynárajú sa z nich ľudské tváre a siluety. Namaľované sú pre-svedčivo. A predsa realitu prekračujú, kráčajú nad ňou, poza ňu a vytvárajú snový, poetický, imaginatívny svet. Taký, ktorý prináša novú, vlastnú pravdu o skutočnosti, prírode, o nás. Maliarka sa v nich snaží o postihnutie čohosi utajeného zo svojho aj nášho vnútra.

Tušíme blízkosť možného nebezpečenstva, absolútna, vnútornej harmónie, predtuchy. Sú filozoficko-poetickou výpoveďou, posolstvom o človeku pre človeka, ktoré – ak ho chceme prijať – musíme rozšifrovať. Strom je tu symbolom stálosti, trvácnosti.  Je aj symbolom domova, veď v našich snoch a detstve majú stromy výlučné miesto. Symbolizujú spojenie človeka s prírodou tým skôr, že človek prírodu ohrozuje. Preto možno stromy Viery Žilinčanovej chápať aj ako memento.

Ľubomír Podušel – Viera Žilinčanová/Michal Jakabčic, Súzvuk imaginácie