späť

Obraz mesiaca: Jan HÁLA, Kolekcia malieb siedmich portrétov z Važca

Jan HÁLA: Kolekcia malieb siedmich portrétov z Važca
(1890 Blatná, ČR – 1959 Važec)

Kolekcia malieb vznikla v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch 20. storočia po návrate Jána Hálu do Važca. Umelec musel opustiť milovaný Važec v roku 1939 po podpise tzv. Mníchovskej dohody, keď bol ako cudzinec vypovedaný z krajiny. Važťania však zabojovali o jeho návrat, a tak sa 15. októbra 1940 vrátil aj s rodinou späť.

Na maľbách vidíme portrétované osoby zboku alebo spredu a na prvý pohľad sa zdajú byť veľmi podobné. Čo majú spoločné je statická poloha a farebne bohatý kroj. Majú podobný výraz tváre, väčšinou vážny, pokojný, možno mierne napätý, ale črty sa výrazne líšia. Hála mal pre týchto ľudí veľké pochopenie. Ako napísal v jednom liste: „Dědino moje milá! Tvoje černé střechy mně učarovaly, Tvoji lidé mně udělali, Tvoje hory a vrchy mně zajaly. (…) Modlím se k Tvé kráse, o níž nikdo neví, jenom já, modlím se k Tvému tajemství, které Ty neznáš. Co to je? Je to síla, či slabost, nevím. Ale je to láska“ (Abelovský, s. 14). Táto láska sprevádza celú Hálovu tvorbu. Zrejme z viacerých dôvodov si zvolil tradičný spôsob zobrazenia: tradičnú a nie príliš výraznú zmes naturalistickej maľby prepojenej so secesným dekorativizmom. Hodil sa historicky starším ideám národného romantizmu 19. storočia, kde pramenila jeho ideová opora. Azda preto je jeho tvorba zrozumiteľná aj širšiemu publiku. Vychádzal z tradícií, žil s nimi v symbióze a vybral si tradičné výrazové a zobrazovacie prostriedky.

Biografia

Ján Hála (1890 Blatná, ČR – 1959 Važec). V roku 1912 začal študovať na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. V. Bukovac, M. Pirner). V roku 1915 narukoval a štúdium ukončil v roku 1918. V roku 1923 navštívil Važec, kde sa ešte v tom istom roku usadil. V roku 1925 sa stal členom Spolku slovenských umelcov a v roku 1928 členom Umeleckej besedy slovenskej. Bol spoluzakladateľom Umeleckého spolku Tatran (1926 – 1929). Pravidelne vystavoval na Slovensku a v Česku. Po vypovedaní zo Slovenska v roku 1939 odišiel do Blatnej, ale v roku 1940 sa aj s rodinou vrátil do Važca. V roku 1942 sa zúčastnil na bienále v Benátkach. V roku 1945 sa aktívne zapojil do SNP a za svoju činnosť bol po vojne vyznamenaný.

Literatúra

ABELOVSKÝ, Ján: Jan Hála. Trenčín : Q-EX, 2006; ABELOVSKÝ, Ján: Jan Hála. Súborné dielo. Katalóg výstavy. Bratislava : Slovenská národná galéria – Liptovský Mikuláš : Galéria P. M. Bohúňa, 1990; KOTALÍK, Jiří – JANKOVSKÝ, Milan – PETRÁNSKY, Ľudo – LENKO, Július: Jan Hála (1890 – 1959). Výber z diela. Katalóg výstavy. Liptovský Mikuláš – Praha : Galéria P. M. Bohúňa – Staromestská radnica, 1982; ABELOVSKÝ, Ján: Jan Hála. Bratislava : Pallas, 1978; MENSATORIS, Vojtech: Jan Hála. Katalóg výstavy. Liptovský Mikuláš : Oblastná galéria P. M. Bohúňa, 1956; LENKO, Július: Jan Hála. Nad Hálovými obrazmi. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 1951.

Mgr. Zsófia Kiss-Szemán
Kurátorka stálej expozície