späť

Mucha Quartet – Musica_litera 2021

Projekt musica_litera je cyklus troch komorných hudobno-literárnych večerov,v rámci ktorých chceme prezentovať prirodzený vzťah hudby a umeleckého textu v netradičnom, no atraktívnom priestore Galérie Nedbalka.

Veľa diel literárneho a hudobného umenia vzniklo vo vzájomnej koinšpirácii. Na našich predstaveniach chceme tento jav zdôrazniť a tak publiku lepšie vysvetliť vnútorné posolstvo autorov, ktoré sa do svojich diel snažili zakódovať.

  1. predstavenie: 22. september 2021, 18:00, Galéria Nedbalka

GISMONTIANA
Martí – Cernuda – Ravel – Brouwer
Maurice Ravel
Sláčikové kvarteto F dur, 2. Assez vif
Leo Brouwer
Gismontiana pre 2 gitary a sláčikové kvinteto
hudobná interpretácia: Mucha Quartet, Filip Jaro (kontrabas), Martin Krajčo (gitara), Radka Krajčová (gitara)

José Martí, Luis Cernuda, Vinicius de Moraes
básne
umelecký prednes: Ľudmila Swanová

Maurice Ravel (1875-1937) si od Igora Stravinského vyslúžil prezývku „švajčiarsky hodinár“ vďaka precíznosti svojej kompozičnej práce. Jeho otec bol Švajčiar. Matka však mala španielsky pôvod, čo sa podpísalo na ohnivom temperamente a farebnosti jeho skladieb. Sláčikové kvarteto F dur skomponoval v roku 1903 vo veku 28 rokov. Nesie prevažne prvky impresionizmu. Druhá časť začína rytmickou pasážou hranou pizzicato, ktorá je inšpirovaná jávskymi gamelanmi, či temperamentnou španielskou hudbou. Leo Brouwer (1939) je kubánsky skladateľ, dirigent a gitarista. Jeho kompozičná reč je najväčšmi inšpirovaná jeho kubánskym naturelom. Dielo Gismontiana vzniklo v roku 2004 na motívy brazílskeho gitaristu a skladateľa Egberta Gismontiho. Jej časti sú obrazmi rôznych latinsko-amerických scenérií a nálad. Pôvodne bolo napísané pre gitarové kvarteto a sláčikový orchester. V roku 2021 vznikla úprava pre dve gitary a sláčikové kvinteto priamo pre Martina a Radku Krajčovcov. José Martí (1853-1895) bol najvýznamnejší kubánsky básnik, filozof, politik a bojovník za nezávislosť Kuby. Jeho básne prirodzene zľudoveli a sú neraz zhudobnené nie len na Kube, ale aj v iných končinách hispánskeho sveta. Najznámejšou je určite báseň Guantanamera (Dievča z Guantanáma). Medzi jeho najznámejšie zbierky patria aj Versos Sencillos (Prosté verše). Luis Cernuda (1902-1963) bol španielsky básnik tzv. generácie 1927, pôsobil aj na Kube. Bol súčasníkom Federica Garcíu Lorcu. Vinicius de Moraes (1913-1980) bol brazílsky básnik, textár, dramatik, diplomat. Patrí medzi najobľúbenejších brazílskych básnikov, mnoho jeho básní bolo zhudobnených a sám skladal texty najmä na hudbu v štýle bossa nova. Láska a vrúcnosť sa neraz spája so sociálnym kontextom v rasovo rozdelenej Brazílii. Básne: Soneto de separação (Sonet odlúčenia), Pátria minha (Moja vlasť).

„Naštudovanie hudobného diela podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia“

Kúpiť lístok

  1. predstavenie: 20. október 2021, 18:00, Galéria Nedbalka

CYPŘIŠE
Pfleger Moravský – Dvořák
Antonín Dvořák
Cypřiše, B. 152
hudobná interpretácia: Mucha Quartet
 
Gustav Pfleger Moravský – Cypřiše (výber)
umelecký prednes: Matúš Krátky

Témou dnešného večera je láska ako intenzívny ľudský cit, ktorý nám nedá spať, často ani dýchať. Dnes Vám ho predstavíme vo svojich turbulentných podobách neopätovanej lásky, melanchólie, ale aj vo forme očarenia z krás prírody a lásky k vlasti. Umelecké slovo budú opäť podčiarkovať tóny. Hudba sa tu vynára vo svojej rýdzej podstate a preniká do hĺbky duše, ukazuje nám svoju mýtickú pointu a má na nás katarzný účinok. Cypřiše, B. 152 od Antonína Dvořáka (1841-1904) sú úpravou ľúbostných piesní na text Gustava Pflegra Moravského (1833-1875), ktoré skomponoval Dvořák v roku 1865. Tieto piesne vytvoril 23-ročný mladík pod dojmom svojej hlbokej, ale neopätovanej náklonnosti k Josefíne Čermákovej, staršej sestre jeho budúcej manželky Anny. Josefína bola dcérou zlatníka, ktorú učil hrať na klavíri a okrem toho sa stretávali v divadle. Josefína Čermáková bola talentovanou herečkou činohry Prozatímního divadla a jej kariéra rýchlo stúpala. Perspektívu veľkej kariéry (neskôr sa skutočne stala poprednou tragédkou dvorného divadla vo Weimare) nehodlala ohroziť spojením s málovravným a v tom čase neznámym hudobníkom, ktorý jej mohol ponúknuť len minimálne existenčné zabezpečenie. Vzťah preto nikdy neprerástol hranice priateľstva. Jeho trpkosť a bolestné sklamanie sa odrazili na elegicko-melancholickom tóne všetkých piesní cyklu. Mladistvé dielo zostalo vo svojej prvotnej rukopisnej piesňovej podobe, neskôr sa však jeho motívy objavili v operách, klavírnych a piesňových cykloch. Nakoniec, na jar roku 1887, bolo 12 skladieb z cyklu Cypřiše upravených pre sláčikové kvarteto.

Kúpiť lístok

  1. predstavenie: 24. november 2021, 18:00, Galéria Nedbalka

HÁJNIKOVA ŽENA
Hviezdoslav – Bella
Ján Levoslav Bella
Nokturno pre sláčikové kvarteto
Sláčikové kvinteto d mol
hudobná interpretácia: Mucha Quartet, Roman Rusňák (viola)
 
Pavol Országh Hviezdoslav – Hájnikova žena
umelecký prednes: Alfréd Swan

Ján Levoslav Bella (1843-1936) sa narodil v Liptovskom Mikuláši a pôvodne bol katolíckym kňazom. V roku 1869 sa definitívne rozhodol pre kariéru hudobníka vďaka stretnutiu s husľovým virtuózom Ede Reményim. Jeho hudobná tvorba tvorí jeden z pilierov slovenskej hudobnej kultúry 19. storočia. Nokturno pre sláčikové kvarteto vzniklo v roku 1930, keď mal Bella 87 rokov, predstavuje jednu z jeho posledných skladieb vôbec. Vzdáva hold minulosti – pamiatke našich otcov, rozjíma nad históriou a na záver parafrázuje ľudové melódie Pásli ovce valasi, Po nábreží a Dobrú noc, má milá. Sláčikové kvinteto d mol s dvoma violami (2 verzie 1870/1923) patrí k jeho vrcholným dielam. Prvá premiéra diela odznela v Kremnici a v roku 1876 kompozícia získala 2. cenu na súťaži v Prahe. Hlavnú cenu vtedy získal Antonín Dvořák. Bella toto dielo pôvodne koncipoval ako sláčikové kvarteto, ktorého textúru rozšíril o part druhej violy. Kvinteto má štvorčasťový formový pôdorys. Sonátovú dramatickosť prvej časti strieda hravé scherzo. Intímne Adagietto je lyrickým vrcholom skladby a záverečné Presto ma comodo je ukážkou kompozičného majstrovstva, ktoré spracúva tri témy stále v nových spojitostiach. Pavol Országh Hviezdoslav (1849-1921) patrí k najvýznamnejším slovenským básnikom. Dej lyricko-epickej básne Hájnikova žena sa odohráva v krásnej oravskej prírode. Šťastný spoločný život mladého hájnika Michala Čajku a jeho ženy Hanky narúša šľachtic Artuš Villáni. Jeho nemravný plán zviesť Hanku je však zmarený jej vernosťou, vďaka ktorej ho v sebaobrane zabije. Michal vezme vinu na seba, ide do väzenia a Hankin zármutok zo svojho činu ju privedie až do šialenstva. Na súde sa však neskôr sama priznáva ku vražde a keď Michal zachráni otca Villániho pred smrťou, Hanka dostáva odpustenie a s narodením dieťatka sa prinavráti jej duševné zdravie a rodinné šťastie.

Kúpiť lístok

Vstup na podujatie je možný iba s kompletným očkovaním.