Diela z depozitára

Súzvuk imaginácie

Realita a fantázia, napätie a smútok, ba aj podvedomá reflexia skutočnosti plnej absurdít – to všetko ma priťahovalo. Nedokázala som sa jej ubrániť. A pravudpovediac, ani som sa o to nepokúšala. Viera Žilinčanová (2001)

Som toho názoru, že imaginatívne umenie vyviera z našej podstaty. Preto si myslím – vzhľadom na to, ako sa prijíma a tiež prezentuje -, že u nás je stále nedostatočne ocenené alebo docenené. To je tiež dôvod, prečo človeka zarazí, keď zistí, že jedno z veľkých múzeií moderného umenia v USA pred niekoľkými rokmi usporiadalo výstavu magického realizmu s obrovský ohlasom v tlači, médiach a vo verejnosti, a pritom málokto vie, že takáto tvorba sa robila a robí u nás oddávna. Michal Jakabčic (2001)

Viera Žilinčanová nadviazala na tradície poetického realizmu a surrealizmu v európskom a svetovom umení. V roku 1956 absolvovala Letnú maliarsku školu Oskara Kokoschku v Salzburgu. Jej maliarsky prejav je založený na prelínaní reálnych a nadreálnych prvkov. Vyústil do poeticko-imaginatívnej tvorby nadväzujúcej na magicko-realistickú, lyricko-fantazijnú maľbu 20. storočia (René Magritte, Paul Delvaux). Na jej obrazoch defilujú anonymné dievčenské postavy, ženské torzá pripomínajúce fragmenty opustených antických sôch a figurálne kompozície s hudobnými motívmi. Snúbi sa v nich svet dospelosti so zázračným svetom detstva a mladosti.  Za svoju tvorbu dostala Národnú cenu na Festivale medzinárodnej maľby Cagnes-sur-Mer (1980), tretiu cenu za maľbu v celoštátnej súťaži v roku 1963 a hlavnú cenu na Medzinárodnom bienále maľby v Košiciach (1978).

Michal Jakabčic uviedol slovenské maliarstvo do medzinárodných kontextov v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia. Patrí k hlavným predstaviteľom imaginatívneho umenia (magického realizmu) na Slovensku. Naše umenia reprezentoval v Európe aj zámorí, kde sa jeho olejomaľby stretli s veľkým ohlasom. Je nositeľom Národnej ceny a Ceny poroty na Festivale v Cagnes-sur-Mer vo Francúzsku (1971 a 1980), Ceny Cypriána Majerníka (1969 a 1972) a hlavnej ceny na Medzinárodnom bienále maľby v Košiciach (1976). Ako jediný slovenský výtvarný umelec získal zlatú medailu (Grand Prix) na jesennom salóne v Paríži (1983).

V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch minulého storočia Michal Jakabčic a Viera Žilinčanová s veľkým úspechom prezentovali svoju tvorbu na spoločných výstavách v Japonsku (Tokio, Sapporo, Jokohama, Nara).

Ľubomír Podušel