Milan Dobeš – Svetlo a pohyb
Milan Dobeš je zriedkavým prípadom slovenského umelca, ktorý sa etabloval na medzinárodnej výtvarnej scéne už v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia.
Galéria Nedbalka vybudovala pomerne rozsiahlu kolekciu diel tohto výnimočného autora, ktorá mapuje jeho jednotlivé tvorivé obdobia a poskytuje ucelený obraz o základných tendenciách a smerovaní jeho tvorby.
Jeho raná tvorba je zastúpená sediacim „kremličkovským“ aktom z roku 1955 a dvoma pôvabnými „modiglianiovskými“ ženskými aktmi. Tematika Bratislavy je v zbierke zastúpená len jedným dielom – obraz Na rybnom námestí zobrazuje toto špecifické miesto v impresionistickom tvarosloví v daždi a s viacerými figurálnymi štafážami. Veľmi dobre je zastúpené autorove modré obdobie, konkrétne 12 obrazmi, v ktorých analyzoval tvar, inšpiroval sa kubizmom, ale pracoval aj na pokraji abstraktnej maľby. Nájdeme tu aj jeden z jeho najpôsobivejších obrazov Jar (1958) s motívom zadumanej sediacej ženy medzi kubizujúcimi stromami. Jedným z umelcových najobľúbenejších motívov bolo more – priťahovala ho abstrakcia, ale aj neustále sa meniaci pohyb. Medzi časté témy tohto obdobia patria Mestá a Ostrovy, ktoré sú v zbierke Galérie Nedbalka zastúpené piatimi dielami. Z pobytu Milana Dobeša v Paríži tu nachádzame päť obrazov znázorňujúcich známe parížske lokality prevažne v kubizujúcom tvarosloví.
Z autorovej ďalšej tvorby sú zastúpené jeho typické op-artové koláže a abstraktné kompozície z prvej polovice šesťdesiatych rokov. Nachádzajú sa tu aj reflexné reliéfy z rôznych období (od šesťdesiatych rokov až po deväťdesiate), ale aj Pulzujúce rytmy a Optické koláže, ktoré sú kvalitnou ukážkou skĺbenia problematiky svetla a pohybu v autorovej tvorbe. Osobitou ukážkou autorovej monumentálnej tvorby sú Návrhy na svetelné vitráže pre bar hotela Manín v Považskej Bystrici.
Milan Dobeš je zriedkavým prípadom slovenského umelca, ktorý sa etabloval na medzinárodnej výtvarnej scéne už v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia. Po ranom období ovplyvnenom impresionizmom a zameranom na motívy Bratislavy sa vo svojom „modrom“ období orientuje na výdobytky francúzskej moderny, sústreďuje sa na autonómnosť obrazovej plochy a jej jednotlivých štruktúr. Od polovice šesťdesiatych rokov sa naplno venuje konštruktivistickej tvorbe, skúma problematiku svetla a pohybu. Svoje umelecké krédo zhŕňa do dvoch manifestov: O svetle a pohybe (1961) a O dynamickom konštruktivizme (1988). Čoskoro sa stáva jedným z najvýznamnejších predstaviteľov konštruktivizmu a kinetizmu na svete. V roku 1971 absolvoval s orchestrom American Wind Symphony Orchestra turné po Spojených štátoch, kde vytváral svetelno-kinetické programy. V roku 2001 sa otvorilo v Bratislave Múzeum Milana Dobeša.