Ester M. Šimerová/M. Martinček – Maliarka a fotograf: Umenie v dvoch perspektívach

Ester Martinčeková-Šimerová

Ester Martinčeková-Šimerová študovala v Paríži, v kolíske svetovej moderny, čo malo na jej tvorbu výrazný vplyv. Bezprostredným niekoľkoročným kontaktom s výtvarnou scénou vo Francúzsku získala skúsenosti, ktoré neboli pre súdobých slovenských výtvarníkov ani zďaleka samozrejmosťou. A práve vo francúzskej škole treba hľadať pramene jej výtvarného vyjadrenia. Významne ovplyvnená kubizmom nám ponúka svojský výtvarný výraz, ktorý podliehal neprestajnému vývoju. Špecifickým uchopením námetov, predovšetkým prírody, maľby nadobúdajú viacrozmerný význam. Jej tvorba je charakteristická neutíchajúcou túžbou po hľadaní originálneho výtvarného výrazu. Vo voľnej tvorbe sa autorka venovala predovšetkým maľbe, neskôr koláži a tvorbe objektov, ktoré pomenovala kamey. Okrem toho sa venovala aj návrhom pre monumentálne práce, navrhla napríklad výzdobu stropu v Hudobnej sále Bratislavského hradu, ktorú realizoval Ján Matejko.

Martin Martinček

Martin Martinček sa fotografii venoval už v mladosti, no pri výbere povolania sa rozhodol ísť iným smerom. Vyštudoval právo a najskôr sa uplatnil v advokácii a súdnictve. Spolupodieľal sa na zriaďovaní Povereníctva spravodlivosti a financií a v roku 1946 pôsobil ako prezidiálny šéf Úradu predsedníctva Slovenskej národnej rady v Bratislave. V roku 1945 postihla jeho život tragická udalosť, keď mu pri autonehode zahynula manželka, dvaja synovia i otec. V roku 1947 sa znova oženil s maliarkou Ester Šimerovou. Po udalostiach vo februári 1948 bol istý čas väznený a v roku 1951 sa musel vysťahovať z Bratislavy. S manželkou odišli na Liptov. V tom čase sa Martinček začal prinavracať k záľube z mladosti – fotografii. Putoval po liptovskej krajine a snažil sa zviditeľniť nepovšimnuté reálie. Zo začiatku predovšetkým

Projekt z verejných zdrojov podporil FPU – Fond na podporu umenia.