MUSICA_LITERA 2020 – 3. predstavenie

MUSICA_LITERA 2020 – 3. predstavenie

5,00

3. predstavenie: 2. december 2020, 18:00

ANNA KARENINA

Tolstoj – Borodin

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828-1910) Anna Karenina – úryvok 1
Alexander Borodin (1833-1887) Sláčikové kvarteto č. 2 D dur 1.Allegro moderato

Anna Karenina – úryvok 2

2. Scherzo. Allegro

Anna Karenina – úryvok 3

3. Notturno. Andante

Anna Karenina – úryvok 4

4. Finale. Andante – Vivace
hudobná interpretácia: Mucha Quartet

umelecký prednes: Ľudmila Swanová

Lev Nikolajevič Tolstoj (1828-1910), ruský autor literárneho realizmu, je považovaný za jedného z najväčších spisovateľov všetkých čias. Vo svojich dielach nastavuje zrkadlo aristokratickým vrstvám spoločnosti 19. storočia, pričom poukazuje na ich morálny úpadok, často s tragickými následkami. Román Anna Kareninová (1877) je monumentálnou epickou panorámou spoločenského života v Rusku na začiatku 19. storočia. Hlavná hrdinka Anna Kareninová je mladá, pekná žena, nešťastne vydatá za cárskeho úradníka Alexeja Karenina. Nachádza u neho len materiálne uspokojenie, nie však citové. Žije spoločenským životom petrohradskej šľachty, pri istej príležitosti sa osudovo zaľúbi do mladého grófa Alexeja Vronského, kvôli ktorému opúšťa nielen manžela,ale aj milovaného syna Seriožu. Opojená láskou nevníma spoločenské odsúdenie. Situáciu chce riešiť rozvodom a legalizáciou nového vzťahu, no jej manžel takéto riešenie rázne odmietne.Anna odchádza s milencom a ich dcérkou Annie do Talianska v úsilí uniknúť ťaživej skutočnosti. Po návrate do Ruska a ochladnutí jej nového vzťahu si uvedomuje bezvýcho- diskové postavenie a čoraz nástojčivejšie sa jej vynára myšlienka, že jediným riešením je smrť. Napokon ukončuje svoj život pod kolesami vlaku. Alexander Borodin (1833-1887) mal viacero talentov, keďže okrem skladateľskej činnosti sa profesionálne venoval aj chémii a medicíne. Jeho Sláčikové kvarteto č. 2 D dur vzniklo v roku 1881 patrí k jeho obľúbeným dielam. Je známe najmä vďaka pomalej časti „Notturno“, ktorá prináša prekrásnu tému v zaľúbenom dialógu medzi prvými husľami a violončelom. Často sa prirovnáva k ľúbostnej scéne Borodina so svojou ženou, ktorej bolo dielo venované ku 20. výročiu svadby. Neskôr sa však skladba stáva čoraz viac melancholickou; akoby autor predpovedal svoj blížiaci sa koniec.

Kategórie: